Sľub bez rozpočtu
Donald Trump v stredu na mimoriadnom straníckom zjazde republikánov v texaskom Dallase oznámil, že ak si jeho strana v novembrových voľbách do Kongresu udrží väčšinu v Snemovni reprezentantov aj v Senáte, každý dospelý Američan dostane od štátu 5000 dolárov. Podľa agentúrnych odhadov by celkové náklady na tento sľub mohli presiahnuť bilión dolárov – teda sumu, ktorá sa blíži ročnému rozpočtu na obranu USA. Biely dom pritom nezverejnil žiadny konkrétny mechanizmus financovania, iba všeobecné tvrdenie, že „krajina zarába obrovské množstvo peňazí". Zdroj: Webnoviny
Demokrati reagovali okamžite a odmietavo. Označili návrh za volebný trik, ktorý nemá reálnu šancu na schválenie, a pripomenuli, že ide už o tretí podobný sľub tejto administratívy – po plánoch na vyplácanie takzvaných dividend z ciel a na zdieľanie úspor z programu DOGE (Department of Government Efficiency), ktoré sa v praxi nikdy nezrealizovali v sľubovanom rozsahu. Zdroj: Sydney Morning Herald
Prečo práve teraz
Časovanie sľubu nie je náhodné. Do stredných volieb do Kongresu zostáva len sedem týždňov a prieskumy verejnej mienky nevyznievajú pre republikánov priaznivo. Komentátori upozorňujú, že Trump sa v posledných mesiacoch čoraz viac stáva ústrednou postavou kampane, čo môže byť pre stranu rovnako výhodou ako rizikom – jeho popularita mobilizuje jadro voličskej základne, no zároveň polarizuje nerozhodnutých voličov. Zdroj: New York Post
Sľub 5000 dolárov treba vnímať aj v širšom kontexte ekonomickej nespokojnosti. Ceny benzínu v USA rastú, čiastočne aj v dôsledku eskalujúceho konfliktu medzi Washingtonom a Teheránom, ktorý destabilizuje dodávky ropy z Blízkeho východu. Trump sa preto snaží voličom ponúknuť hmatateľný finančný stimul, ktorý by mal prekryť rastúce životné náklady. Podobnú rétoriku už administratíva použila pri sľuboch o rozdelení príjmov z ciel, ktoré mali kompenzovať dopady obchodnej vojny na spotrebiteľské ceny.
Problém je, že americký štátny rozpočet je už dnes hlboko v deficite a dodatočný záväzok v hodnote biliónu dolárov by musel byť financovaný buď ďalším zadlžovaním, alebo výrazným škrtaním iných výdavkov. Ani jedna z týchto možností nie je politicky jednoduchá, najmä v roku, keď Kongres bude riešiť aj financovanie vojenských operácií a rozpočet na obranu.
Čo to znamená pre Slovensko
Pre bežného slovenského čitateľa môže takýto sľub pôsobiť ako exotická americká volebná rétorika, no má aj priamejší dosah. Po prvé, ak by sa americký dlh v dôsledku podobných populistických sľubov ešte viac prehĺbil, mohlo by to zvýšiť volatilitu na globálnych finančných trhoch – vrátane európskych, kde sa slovenská ekonomika ako malá otvorená ekonomika výrazne prepája cez export a dodávateľské reťazce.
Po druhé, sľub prichádza v čase, keď ceny energií v Európe už rastú pod tlakom napätia v Hormuzskom prielive medzi USA a Iránom. Ak sa americká vnútropolitická situácia bude ešte viac zamotávať do zahraničnopolitických konfliktov, dá sa očakávať, že aj slovenskí spotrebitelia pocítia dôsledky na cenách pohonných hmôt a plynu.
Po tretie, tento prípad je zaujímavou ukážkou toho, ako sa volebné sľuby v čase blížiacich sa volieb dokážu odtrhnúť od fiškálnej reality – fenomén, ktorý poznáme aj zo slovenskej politiky. Otázka, odkiaľ vziať peniaze na veľkolepé sľuby bez toho, aby to zaťažilo verejné financie, je univerzálna, bez ohľadu na to, či ide o washingtonský Kongres alebo bratislavský parlament. Slovenskí voliči si tak môžu urobiť vlastný úsudok o tom, nakoľko sú podobné predvolebné gestá reálne splniteľné – a nakoľko ide len o snahu získať hlasy za každú cenu.