Slovensko sa v druhom štvrťroku 2026 stalo krajinou s najnižším podielom elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov v celej Európskej únii. Údaj, ktorý prináša Pravda, stavia krajinu do nepríjemného kontrastu s vývojom v zvyšku únie, kde podpora zelenej energie naďalej rastie a fosílne palivá naopak strácajú finančnú priazeň.
Čo sa stalo
Podľa dostupných dát minula Európska únia v uplynulom roku na energetické dotácie rekordných 340 miliárd eur. Kľúčovým trendom je presun peňazí smerom k obnoviteľným zdrojom, zatiaľ čo podpora fosílnych palív výrazne klesla. Tento posun je súčasťou širšej snahy únie o dekarbonizáciu energetiky a naplnenie klimatických záväzkov.
Slovensko sa v tomto kontexte ocitlo na chvoste tabuľky. Podiel elektriny vyrobenej z veterných, solárnych či iných obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe je tu najnižší medzi všetkými členskými štátmi únie. Kontrast s vývojom u susedov je pritom výrazný — Nemecko počas rovnakého obdobia dokončilo výstavbu rekordnej veternej farmy, ktorá demonštruje tempo, akým sa najväčšia ekonomika kontinentu posúva k zelenej energetike.
Pozadie a kontext
Slovenská energetika je historicky postavená na iných základoch než väčšina západoeurópskych krajín. Jadrová energia, ktorá tvorí podstatnú časť domácej výroby elektriny, sa formálne nepočíta medzi obnoviteľné zdroje, hoci je nízkouhlíková. To čiastočne vysvetľuje, prečo krajina v štatistikách obnoviteľných zdrojov zaostáva, aj keď jej celková uhlíková stopa v energetike nemusí byť nevyhnutne najhoršia v porovnaní s krajinami spaľujúcimi viac uhlia či plynu.
Na druhej strane, rozvoj veternej a solárnej energie na Slovensku napreduje výrazne pomalšie než v krajinách ako Nemecko, Dánsko či Španielsko. Chýbajúca veterná energetika je dlhoročným špecifikom slovenskej energetickej politiky — krajina prakticky nemá vybudovanú veternú kapacitu porovnateľnú so severoeurópskymi štátmi, a to napriek tomu, že niektoré regióny, najmä na juhu a východe, by podľa odborníkov mali na výstavbu veterných parkov vhodné podmienky.
Európska únia sa dlhodobo snaží prostredníctvom dotačných schém motivovať členské štáty k rýchlejšiemu prechodu na zelenú energiu. Rast celkových výdavkov na 340 miliárd eur naznačuje, že tlak na transformáciu energetiky v únii nepoľavuje, naopak zosilňuje. Presun peňazí od fosílnych palív k obnoviteľným zdrojom je zároveň signálom, že Brusel postupne obmedzuje priestor pre krajiny, ktoré by chcely dotovať uhlie, plyn alebo ropu ako prechodné riešenie.
Čo to znamená pre Slovensko
Pre Slovensko má táto situácia viacero rovín. Krajina, ktorá dlhodobo spolieha na jadrovú energetiku ako hlavný pilier nízkouhlíkovej výroby elektriny, sa dostáva do pozície, kde v čisto štatistickom vyjadrení podielu obnoviteľných zdrojov zaostáva za takmer všetkými partnermi v únii. To môže mať dôsledky nielen imidžové, ale aj praktické — pri nastavovaní budúcich európskych cieľov a záväzkov v oblasti klímy sa krajiny s nízkym podielom obnoviteľných zdrojov môžu dostať pod väčší tlak na urýchlenie investícií do veternej a solárnej energie.
Súčasne rastúce výdavky únie na podporu zelenej energetiky signalizujú, že smer, ktorým sa uberá európska energetická politika, je jasný a nemenný. Slovensko bude musieť v nasledujúcich rokoch výrazne zrýchliť tempo výstavby obnoviteľných zdrojov, ak nechce zostať v tejto oblasti trvalo na chvoste únie a prichádzať o časť dostupných európskych dotácií, ktoré smerujú prednostne do krajín s ambicióznejšími plánmi na rozvoj zelenej energetiky.
Príklad Nemecka, ktoré aj napriek vlastným ekonomickým a politickým turbulenciám dokázalo dokončiť rekordnú veternú farmu, ukazuje, že aj veľké ekonomiky s komplikovanou energetickou situáciou môžu udržať tempo investícií do obnoviteľných zdrojov. Otázkou zostáva, či a kedy nájde podobnú politickú vôľu aj Slovensko.