Predstavte si budovu, ktorá slúži jednej krajine takmer dvesto rokov – prežila Osmanskú ríšu, britský mandát, vznik Izraela aj desiatky vojen na Blízkom východe. A potom príde jeden mesiac, v ktorom má o polnoci jednoducho zhasnúť. Presne to hrozilo britskému konzulátu vo Východnom Jeruzaleme a vo štvrtok ráno sa to takmer aj stalo.
Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar ešte v septembri oznámil, že Británia má do 30 dní zatvoriť konzulát v štvrti Šejk Džarráh a stiahnuť odtiaľ svojich diplomatov. Dôvod? Odveta za britské sankcie voči izraelským osadám na okupovanom Západnom brehu Jordánu, vrátane zákazu obchodu s tovarom vyrobeným na týchto územiach. OSN aj väčšina krajín sveta považuje osady za nelegálne podľa medzinárodného práva, Izrael s tým nesúhlasí.
Keď sa blížil štvrtkový termín, pracovníci konzulátu v noci skutočne odstránili tabuľu s nápisom "British Consulate General" aj ceduľu konzulárneho oddelenia. Novinári Reuters to videli na vlastné oči – britská vlajka však nad budovou zostala viať ďalej. Pôsobilo to ako definitívny koniec, ale realita bola zložitejšia. Zdroj: Jerusalem Post
Britská strana sa totiž do poslednej chvíle snažila konzulát zachrániť. Minulý týždeň do Izraela pricestoval na rokovania dokonca britský najvyšší poradca pre národnú bezpečnosť. Británia podľa zdrojov Reuters zvažovala aj odvetu v podobe vyhostenia izraelských diplomatov z Londýna – čo by bol medzi spojencami nezvyčajne tvrdý krok. Napriek napätiu totiž Británia a Izrael zostávajú blízkymi hospodárskymi, bezpečnostnými a spravodajskými partnermi.
A tak sa napokon dve vlády dohodli na kompromise, ktorý necháva obe strany s pocitom, že neustúpili úplne. Saar na sociálnej sieti napísal, že 20 britských diplomatov vrátane generálneho konzula ukončí svoje pôsobenie a odíde z Izraela. Budova však zostáva majetkom britskej vlády a Izrael povolil, aby v nej pôsobila menšia skupina siedmich diplomatov s "veľmi obmedzeným rozsahom činnosti". Vďaka tejto dohode podľa Saara Izrael už nepodnikne voči Británii žiadne ďalšie kroky.
Britský minister zahraničných vecí Ed Miliband vec videl inak – podľa neho sa budova "nezatvára" a od štvrtka bude fungovať pod novým menom UK Mission, Jerusalem. Zároveň ale pripustil, že sa nepodarilo dosiahnuť potrebné záruky bezpečnosti pre zamestnancov a priestory, a preto Británia dočasne stiahla časť personálu aj ich rodiny. Británia navyše trvá na svojom dlhodobom postoji, že Východný Jeruzalem je okupované územie – čo je presne ten bod, ktorý Izrael odmieta akceptovať. Zdroj: BBC
Prečo na tejto jednej budove toľko záleží? Konzulát v Šejk Džarráh nie je len kus nehnuteľnosti – je to jediné miesto, cez ktoré Británia komunikuje priamo s Palestínčanmi v Jeruzaleme, na Západnom brehu aj v Gaze, a poskytuje im konzulárne služby. Je to inštitúcia odlišná od britského veľvyslanectva v Tel Avive, ktoré rieši vzťahy s izraelskou vládou. Založená bola okolo roku 1839, teda ešte počas Osmanskej ríše, dávno predtým, než vôbec vznikol štát Izrael.
Celý spor je len najnovšou kapitolou v tom, ako sa za posledné tri roky zhoršujú vzťahy medzi Londýnom a Jeruzalemom. Britská labouristická vláda opakovane kritizovala Izrael za postup vo vojne v Gaze aj za útoky osadníkov na Palestínčanov na Západnom brehu. Netanjahuova vláda zasa obviňuje labouristov z nepriateľského postoja voči Izraelu. K Británii sa so sankciami pridalo aj Francúzsko a Kanada, hoci Kanada v Jeruzaleme konzulát nemá – a Izrael proti Parížu zatiaľ žiadne kroky nepodnikol.
Príbeh tejto jednej budovy tak ukazuje niečo väčšie – ako krehká môže byť diplomacia aj medzi dlhoročnými spojencami, keď sa stretnú sankcie, história a spor o to, komu vlastne patrí jedno z najcitlivejších miest sveta. Zdroj: Straits Times