Majiteľ spoločnosti SpaceX Elon Musk v sobotu verejne priznal, že stál za nedávnym spomalením satelitnej siete Starlink na Ukrajine, ktoré viac ako týždeň obmedzovalo schopnosť ukrajinskej armády ovládať drony na fronte. Na sieti X napísal, že ukrajinská armáda porušila podmienky používania služby tým, že ju využívala na „útočné dronové údery, ktoré zabíjali ľudí“. Zároveň dodal, že táto „medzera“ bola minulý týždeň uzavretá.
„Podmienky Starlinku zostávajú konzistentné – ide o civilný systém, nie prostriedok na zabíjanie. Porušenie týchto podmienok povedie k ukončeniu služby,“ napísal Musk v ďalšom príspevku. Zároveň priznal, že Starlink je naďalej „kľúčový pre obranu Ukrajiny, pretože je to jediný systém, ktorý sa aspoň zatiaľ nedá rušiť ani zničiť“. Podľa jeho slov by sa v prípade vypnutia systému ukrajinský front „okamžite zrútil“.
Čo sa stalo
Problémy sa podľa agentúr začali 14. októbra, keď ukrajinskí vojaci používajúci drony na útoky proti ruským silám v Záporožskej oblasti a inde začali strácať satelitné spojenie. Vzhľadom na to, že Ukrajina drony využíva mimoriadne rozsiahlo a doposiaľ úspešne, bol výpadok nápadný a operátorov nútil opúšťať misie. Experti problém neskôr vystopovali k vojenskej verzii siete nazvanej Starshield, ktorú prevádzkuje SpaceX. Podľa denníka The Wall Street Journal išlo o zámerné spomalenie na osobnú žiadosť Elona Muska, hoci zostáva sporné, či príkaz vzišiel z jeho okolia alebo priamo z Bieleho domu.
Ukrajina sa podľa Le Figaro už niekoľko dní sťažovala na obmedzenie rýchlosti terminálov Starlink nad 160 kilometrov za hodinu – v praxi to znamenalo, že vojenské zariadenia vrátane dronov strácali spojenie, keď túto rýchlosť prekročili. Prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Washington, že obmedzenia zaviedol a že Kyjev opakovane nevaroval pred prichádzajúcimi ruskými raketami. Biely dom aj Musk popreli, že by za spomalením stáli oni sami.
V piatok Donald Trump oznámil, že Musk sieť pre Ukrajinu opäť „obnovil“. Podľa agentúr k tomu došlo po telefonáte, počas ktorého mal Trump od Muska žiadať zrušenie obmedzení. Ukrajinský minister obrany Jevgenij Chmara v sobotu potvrdil, že spojenie je opäť „stabilné“ a rýchlosť Starlinku a Starshieldu presahuje 400 kilometrov za hodinu. „Tento výsledok je predovšetkým dôležitý pre náš front, pre našich vojakov, pre fungovanie dronov, logistiku a komunikáciu,“ uviedol Chmara. Obnova podľa neho začala v noci a je výsledkom „pevného postoja“ prezidenta Zelenského v tejto otázke.
Pozadie a kontext
Ukrajina využíva Starshield od konca roka 2024, keď Pentagon dohodol prístup k približne 3-tisíc terminálom po tom, čo ruská invázia poškodila telekomunikačnú infraštruktúru krajiny. Armáda systém používa na sledovanie pozícií nepriateľa, zásobovacích trás a na zachytávanie dronov, pričom satelity Starlink prenášajú informácie v reálnom čase.
Spor o obmedzenia sa vyostril po tom, čo Trump opakovane žiadal Ukrajinu, aby prestala útočiť na ruské rafinérie, s odvolaním sa na obavy z rastúcich cien ropy. Keď prezident námietky zopakoval 10. októbra, Musk sa pridal s tvrdením, že Zelenskyj zašiel príliš ďaleko. O štyri dni neskôr ukrajinskí vojaci pocítili dôsledky v podobe výpadkov spojenia.
Prípad podľa pozorovateľov ukazuje, že súkromný dodávateľ môže aj po dodaní techniky meniť podmienky jej fungovania – na rozdiel od klasických zbraní, pri ktorých armáda získava fyzickú kontrolu nad zakúpeným vybavením. Pripomína sa aj to, že Musk už v roku 2022 odmietol aktivovať Starlink pri Sevastopole, aby Ukrajina nemohla zaútočiť na ruskú čiernomorskú flotilu. Jeho vzťah s Trumpom sa odvtedy niekoľkokrát zhoršil aj zlepšil, pričom schopnosť jediného súkromníka ovplyvňovať priebeh vojny medzi dvoma suverénnymi štátmi zostáva podľa analytikov bezprecedentným javom.
Ukrajina zároveň aktuálne čelí zintenzívneným ruským útokom na civilné ciele. Podľa čerstvých údajov OSN počet obetí medzi civilistami v septembri medziročne vzrástol o 85 percent, pričom útoky okrem frontových miest ako Cherson zasahujú čoraz viac ďalších ukrajinských miest.
Ak by sa spor okolo Starlinku opakoval, mohlo by to podľa pozorovateľov priamo ovplyvniť schopnosť Ukrajiny brániť sa, keďže ide o jediný systém spojenia, ktorý sa aktuálne nedá jamovať ani fyzicky zničiť. Aj preto zostáva otázka kontroly nad takouto infraštruktúrou citlivou témou nielen pre Kyjev, ale aj pre spojencov v NATO, ktorí sledujú, nakoľko môže súkromná spoločnosť ovplyvňovať priebeh konfliktu rozhodnutím jediného človeka.