Venezuelská opozičná líderka María Corina Machadová sa v nedeľu vrátila do svojej krajiny po takmer desiatich mesiacoch strávených v exile. Informáciu oznámila sama na sieti X krátkym odkazom „Som tu. S vami,“ bez toho, aby prezradila, kde sa nachádza alebo akým spôsobom sa jej podarilo dostať späť do Venezuely. Zdroj: The Guardian
Jej návrat potvrdil aj blízky spojenec a bývalý prezidentský kandidát Edmundo González Urrutia, ktorý žije v exile v Španielsku. Na sociálnych sieťach napísal, že ide o „veľmi dôležitý deň pre Venezuelčanov“ a sľúbil, že sa k nej čoskoro pripojí. Podľa dostupných záberov sa Machadová objavila v meste Barquisimeto, hlavnom meste štátu Lara, približne 350 kilometrov západne od Caracasu, kde ju v kostole Sanktuária Božskej pastierky privítali desiatky nadšených priaznivcov.
Mesiace neúspešných pokusov o návrat
Machadová tajne opustila Venezuelu vlani v decembri, aby mohla v Osle prevziať Nobelovu cenu za mier za rok 2025. Udalosť bola jej prvým verejným vystúpením po jedenástich mesiacoch, počas ktorých sa v krajine skrývala. Odchod sa odohral len mesiac predtým, než americká armáda zajala vtedajšieho prezidenta Nicolása Madura a previezla ho do New Yorku, kde čelí obvineniam súvisiacim s drogami.
Od svojho odchodu sa podľa jej strany Vente Venezuela pokúsila o návrat domov najmenej sedemkrát, a to z USA, Panamy aj Curaçaa, no venezuelské úrady ju vždy odmietli vpustiť do krajiny. Jeden z pokusov počítal aj s cestou na charterovej lodi, ktorú však prevádzkovateľ zrušil. Agentúra AP a denník The New York Times pripomínajú, že Machadová je venezuelskou vládou považovaná za uprchlíčku a čelí obvineniam z toho, že vyzývala na vojenskú intervenciu proti vláde.
Zložitá pozícia Washingtonu
Návrat prichádza v čase, keď narastajú pochybnosti o demokratickej budúcnosti Venezuely a o úlohe Spojených štátov v nej. Krajinu od zadržania Madura vedie dočasná prezidentka Delcy Rodríguezová, dlhoročná Madurova spojenkyňa, ktorá na post nastúpila s požehnaním Trumpovej administratívy. Pôvodne mala vo funkcii zotrvať len deväťdesiat dní, no zostala v nej dodnes bez toho, aby vypísala voľby.
Podľa agentúry Reuters a denníka Financial Times mnohí pozorovatelia predpokladali, že po zadržaní Madura dá Trump zelenú práve Machadovej, keďže jej hnutie podľa dôveryhodných dôkazov zvíťazilo v prezidentských voľbách v roku 2024 viac než dvojnásobným rozdielom hlasov nad Madurom. Namiesto toho sa Washington rozhodol spolupracovať s Rodríguezovou. Prezident Donald Trump na otázku o Machadovej reagoval slovami, že o jej návrate nič nevie, no označil ju za „veľmi milú ženu“ a vyjadril nádej, že je v bezpečí.
Podľa agentúry Bloomberg sa rozhovory medzi vládou Rodríguezovej a časťou opozície o reformách politických inštitúcií odohrávali bez účasti Machadovej hnutia. Rokovania sa týkali aj obnovy najvyššieho súdu a volebnej rady, prípadne regionálnych volieb pred prezidentskými. Machadová tento postup kritizovala a trvala na tom, že krajina potrebuje jasný termín prezidentských volieb.
Čo bude ďalej
Návrat stavia Rodríguezovú pred ťažké rozhodnutie – či dovolí svojej najsilnejšej súperke voľne pôsobiť a organizovať sa, alebo sa pokúsi jej aktivity obmedziť, čo by mohlo vyvolať tlak zo strany Washingtonu. Podľa posledného prieskumu agentúry AtlasIntel pre Bloomberg má Machadová 61-percentnú pozitívnu dôveru verejnosti a v hypotetických prezidentských voľbách by nad Rodríguezovou zvíťazila pomerom 52 ku 19 percentám.
Návrat prichádza necelé dva týždne pred americkými polovičnými voľbami do Kongresu, ktoré by mohli zmeniť zloženie zákonodarného zboru a priniesť väčší dohľad nad Trumpovou politikou voči Venezuele. Predchádzal mu aj rad opozičných protestov vo viacerých venezuelských mestách vrátane Caracasu, kde demonštranti požadovali vypísanie termínu volieb. Bezpečnostné zložky pri nich podľa agentúrnych správ krátkodobo zadržali najmenej sedem ľudí.
