Izraelskí voliči v utorok vstúpili do volebných miestností, aby rozhodli o zložení 120-členného Knesetu v hlasovaní, ktoré viaceré svetové médiá označujú za najdôležitejšie v histórii krajiny. Ide o prvé parlamentné voľby od teroristických útokov Hamasu zo 7. októbra 2023, pri ktorých zahynulo približne 1200 ľudí a viac ako 250 bolo unesených. Hlasovanie zároveň prichádza po mesiacoch vojny v Gaze, kde podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva zahynulo vyše 74 500 ľudí, a po vlaňajšom spoločnom vojenskom zásahu Izraela a USA proti Iránu.
Premiér Benjamin Netanjahu, líder pravicového Likudu, sa vrátil k moci koncom roka 2022 na čele koalície s krajne pravicovými a ultraortodoxnými stranami. Toto spojenectvo počas uplynulých rokov narúšali spory o prímerie v Gaze a najmä otázka odvodu ultraortodoxných mužov do armády, ktorá zostáva jednou z najcitlivejších tém izraelskej politiky. Prieskumy pred voľbami naznačujú, že ani Netanjahuov blok, ani hlavná opozícia vedená bývalým šéfom generálneho štábu Gadim Eisenkotom nemusia dosiahnuť potrebných 61 kresiel na samostatnú vládu, čo by rozhodujúcu úlohu dalo menším stranám. Zdroj: CNBC
Arabské strany, ktoré zastupujú viac ako pätinu izraelského obyvateľstva, sa volieb tiež zúčastňujú, no väčšina hlavných židovských strán s nimi vylúčila akúkoľvek koalíciu. Podľa blízkovýchodného experta Lászlóa Csicsmanna z Univerzity Corvinus v Budapešti útoky z 2023 „zásadne premenili izraelskú spoločnosť“ a voľby sú de facto referendom o Netanjahuovi. „Izrael je vo vojne od 7. októbra 2023 a takzvaná vojna na siedmich frontoch, ktorú viedol Netanjahu, nepochybne vyčerpala izraelskú spoločnosť. Zvíťazí strana, ktorá dokáže voličov lepšie presvedčiť, že ochráni obyvateľstvo,“ uviedol pre CNBC. Vojna výrazne zaťažila aj ekonomiku – Izrael v súčasnosti vynakladá na obranu približne osem percent hrubého domáceho produktu a takmer v každej rodine je niekto povolaný do armády.
Deň volieb sprevádzalo aj politické napätie. Premiér Netanjahu pri svojom hlasovaní obvinil arabských opozičných politikov z pokusu „ukradnúť voľby“ po tom, čo polícia na juhu krajiny zadržala troch funkcionárov strany s väčšinovou arabskou podporou s obálkami plnými hotovosti. Volebné úrady však spresnili, že zadržaní ešte nedorazili do volebných miestností a prípad vyšetrujú. Le Figaro Netanjahu počas kampane opakovane cielil kritiku na ľavicu a arabských politikov.
Dňa sa dotkol aj bezpečnostný incident – podľa vlastnej strany sa k lídrovi hlavnej ľavicovej strany Jairovi Golanovi počas mobilizačnej akcie priblížil muž s nožom a „výhražným výrazom v tvári“, polícia muža zadržala. Golan incident označil za dôsledok „jedovatej mašinérie“, ktorú podľa neho roky živí Netanjahuova kritika opozície. Zdroj: Le Figaro
Na pamiatku obetí útokov z 7. októbra sa v Tel Avive ráno pred volebnými miestnosťami zhromaždili rodiny unesených a obetí, ktoré vyzvali voličov, aby svojím hlasom „prevzali zodpovednosť a priniesli zmenu“. Podobné výzvy zazneli aj od ďalších rodín obetí po celej krajine.
Volebný systém v Izraeli je postavený na pomernom zastúpení – voliči nehlasujú priamo za premiéra, ale za strany, ktoré potrebujú na vstup do parlamentu aspoň 3,25 percenta hlasov. Keďže jednoznačná väčšina je zriedkavá, vznikajú koalície, pričom prezident poveruje zostavením vlády spravidla lídra s najväčšou šancou poskladať 61-miestnu väčšinu. Ak sa to opakovane nepodarí, môžu byť vyhlásené nové voľby.
Výsledok hlasovania bude mať dôsledky presahujúce hranice Izraela – rozhodne nielen o budúcom smerovaní vojny v Gaze a vzťahov s Palestínčanmi, ale aj o tom, ako bude Izrael postupovať voči Iránu a akú podobu bude mať jeho spolupráca so Spojenými štátmi, ktorých prezident Donald Trump verejne vyzval voličov, aby Netanjahua opäť zvolili.