Správy, ktoré dávajú zmysel.

Zahraničie Redakcia Depeša · · 3 min čítania

Fínsky prezident a nórsky premiér telefonovali s Putinom o Ukrajine

Alexander Stubb a Jonas Gahr Støre viedli s ruským prezidentom hovor o obnovení mierových rokovaní. Dánska premiérka krok skritizovala.

Foto: Kynnap / Wikimedia Commons (CC BY 4.0)
Témy: USA Rusko Ukrajina Nemecko Veľká Británia Taliansko NATO Európska únia Vladimir Putin Volodymyr Zelenský Vojna a konflikt Politika Energetika Veda Umelá inteligencia

Fakty. Utorok. Telefonát. Fínsky prezident Alexander Stubb a nórsky premiér Jonas Gahr Støre volali Vladimirovi Putinovi. Téma: vojna na Ukrajine. Iniciatíva vzišla od severských lídrov.

Stubb: "Diskusia bola úprimná a vecná." Dôvod: Fínsko a Nórsko susedia s Ruskom. Výsledok vojny sa ich bezpečnosti týka priamo.

Støre: "Vojna prináša obrovské ľudské a materiálne straty." Dodal: utrpenie bude mať dosah na generácie. Zdôraznil potrebu deeskalácie.

Putinova reakcia. Podľa Kremľa Putin povedal, že spravodlivý mier je možný len pri "plnom a bezpodmienečnom zohľadnení legitímnych záujmov Ruskej federácie". Formulácia naznačuje maximalistické požiadavky. Zdroj: Euronews

Kontext. Hovor nadviazal na stretnutie v Osle z 20. októbra. Tam boli: Zelenskyj, americký vyslanec Steve Witkoff, zástupcovia USA, Británie, Nemecka, Talianska, Európskej komisie aj NATO. Rusko tam nebolo. Po Osle odletel Witkoff do Petrohradu rovno za Putinom.

Ďalšie kolo rokovaní sa plánuje na začiatok novembra v Abú Zabí. Formát podobný Oslu. Novinka: zúčastní sa aj ruská delegácia. Zdroj: Aktuality.sk

Brusel sa pripravuje na priamy kontakt s Ruskom. Európska komisia a Európska rada zostavujú spoločný tím, ktorý by zastupoval pozíciu EÚ. Nikdy predtým sa to v kontexte týchto rokovaní nestalo.

Dôležité rozlíšenie. Stubb a Støre zdôraznili: hovorili len za svoje krajiny. Nie za Európu. Citát z vyhlásenia: "Stubb a Støre viedli hovor ako lídri svojich krajín, nehovorili v mene Európy ako celku."

Ukrajina vedela vopred. Telefonát sa uskutočnil po konzultácii s Kyjevom. Po hovore s Putinom obaja lídri telefonovali aj so Zelenským. Ten poďakoval za "aktívnu" diplomatickú podporu. Citoval ich slová voči Putinovi: potrebné sú reálne deeskalačné kroky pri energetike a infraštruktúre. Zdroj: Le Figaro

Podpora pokračuje. Fínsko a Nórsko patria medzi najväčších darcov vojenskej pomoci Ukrajine. Obaja lídri Putinovi potvrdili: podpora bude pokračovať bez zmeny.

Vedľajšia téma hovoru. Bezpečnosť v Baltskom mori. Bezpečnosť na Severe Európy (High North).

Dánsky nesúhlas. Premiérka Mette Frederiksenová reagovala kriticky. Citát: "Vlastne neviem, čo si myslia, že týmto dosiahnu." Pripomenula: Európania by mali postupovať jednotne, keď niekto ide rokovať do Moskvy sám.

Prečo je to dôležité. Väčšina západoeurópskych lídrov sa od začiatku invázie vo februári 2022 priamym kontaktom s Kremľom vyhýbala. Tento hovor je výnimka. Rusko v minulosti opakovane obviňovalo európske vlády, že vojnu predlžujú vyzbrojovaním Ukrajiny a odmietaním rokovaní.

Diplomacia pokračuje aj inde. V Helsinkách sa v ten istý deň stretli šéfovia diplomacie Fínska, Nórska a Ukrajiny. Téma: mierový proces, ďalšie kroky. Severskí premiéri boli navyše práve zídení na spoločnom summite v Helsinkách.

Čo sleduje Slovensko. Formát rokovaní v Abú Zabí má byť prvý, kde by pri jednom stole sedeli európski aj ruskí predstavitelia. Ak sa EÚ skutočne dohodne na spoločnom tíme, bude to signál aj pre krajiny ako Slovensko, ktoré majú vlastné bilaterálne kontakty s Moskvou. Výsledok rokovaní priamo ovplyvní bezpečnostnú situáciu v regióne aj smerovanie sankčnej politiky EÚ.

Napísala umelá inteligencia zo zdrojov uvedených v texte. Redakcia články prechádza priebežne a chyby opravuje. Chybu nám nahláste na [email protected].

Zdieľať: Facebook X WhatsApp

Mohlo by vás zaujímať

← Späť na hlavnú stránku