Christine Lagardová vo štvrtok informovala Radu guvernérov Európskej centrálnej banky a predsedu Európskej rady Antonia Costu, že z funkcie prezidentky ECB odstúpi 7. februára 2027. Jej osemročný mandát mal pôvodne trvať do konca októbra 2027, no o predčasnom odchode sa už mesiace špekulovalo. Oznámenie prišlo tesne pred posledným zasadnutím Rady guvernérov, na ktorom banka ponechala kľúčovú sadzbu na úrovni 2,5 percenta. Rada guvernérov jej odchod ocenila dlhým potleskom Euronews.
Prečo práve teraz
Na prvý pohľad ide o technickú personálnu správu z Frankfurtu. V skutočnosti má však silný politický rozmer. Odchodom deväť mesiacov pred riadnym koncom mandátu dáva Lagardová súčasným lídrom Európskej únie priestor vybrať jej nástupcu ešte predtým, než sa vo Francúzsku na jar budúceho roka uskutočnia prezidentské voľby, v ktorých je podľa prieskumov favoritkou krajne pravicová Marine Le Penová. Ak by Lagardová zotrvala do riadneho konca funkčného obdobia, o nástupcovi by sa rozhodovalo už v inej politickej atmosfére vo Francúzsku aj v Európskej rade.
Kritici tento krok vnímajú ako narušenie zásady nezávislosti centrálnej banky od politiky. Ekonóm Paul De Grauwe z London School of Economics podľa agentúry Reuters označil načasovanie odchodu priamo za podriadenie inštitúcie „politickému kalkulu francúzskeho prezidenta“. Lagardová sama avizovala, že nebude kandidovať na francúzsku prezidentku, no nevylúčila, že sa bude v nejakej podobe angažovať za proeurópske hodnoty vo svojej domovskej krajine Straits Times.
Sedem rokov v čele banky, ktorú viesť nemala
Lagardová, bývalá francúzska ministerka financií a šéfka Medzinárodného menového fondu, prišla do Frankfurtu v roku 2019 ako prvá šéfka ECB bez formálneho ekonomického vzdelania či skúseností z centrálneho bankovníctva. Časť trhových aktérov ju vtedy označovala za „riziko pre dôveryhodnosť“ inštitúcie. Napriek tomu jej mandát, poznačený pandémiou, dvoma energetickými šokmi a najprudším nárastom inflácie v histórii eurozóny, podľa viacerých ekonómov nakoniec obstál. Bývalý predstaviteľ Bank of England Willem Buiter zhodnotil jej pôsobenie ako „celkovo dosť dobré“, keďže ECB dostala infláciu pod kontrolu rýchlejšie než centrálne banky vo Veľkej Británii či USA.
Nie všetko prebiehalo hladko – v marci 2020 jej výrok, že ECB „nie je tu na to, aby zatvárala spready“ medzi talianskymi a nemeckými výnosmi dlhopisov, vyvolal okamžitý výpredaj na trhoch a musela ho rýchlo stiahnuť späť. Napriek takýmto zakopnutiam sa ECB pod jej vedením dokázala pustiť do rozsiahleho núdzového nákupu dlhopisov počas pandémie a následne do najrýchlejšieho cyklu zvyšovania sadzieb v histórii banky Daily Sabah.
Kto príde po nej
Za favoritov na nástupnícky post sa považujú bývalý guvernér holandskej centrálnej banky Klaas Knot a bývalý guvernér španielskej centrálnej banky Pablo Hernández de Cos. Podľa pravidiel EÚ bude nástupcu menovať Európska rada kvalifikovanou väčšinou, na základe odporúčania ministrov financií eurozóny a po konzultáciách s Európskym parlamentom a Radou guvernérov ECB. Proces výberu sa podľa Costu začal okamžite po oznámení Lagardovej.
Voľba nového šéfa ECB sa odohráva v citlivom momente aj pre francúzske verejné financie – krajina čelí rastúcim výnosom štátnych dlhopisov a neistote ohľadom budúceho smerovania fiškálnej politiky pred voľbami. Ekonómovia upozorňujú, že ECB nemá mandát ani záujem financovať francúzsku rozpočtovú nedisciplinovanosť a že podpora Paríža by prichádzala do úvahy len pri návrate k udržateľnejšej politike.
Čo to znamená pre Slovensko
Slovensko je členom eurozóny a rozhodnutia ECB o úrokových sadzbách priamo ovplyvňujú ceny úverov, hypoték aj infláciu doma. Výmena na čele banky uprostred neistého výhľadu francúzskych verejných financií a pretrvávajúceho rizika ďalšieho rastu cien energií znamená, že smerovanie menovej politiky eurozóny na najbližšie roky bude určovať nová osobnosť, ktorej prístup k inflácii a finančnej stabilite bude mať dosah aj na slovenskú ekonomiku a domácnosti splácajúce úvery v eurách.