Hongkonský súd vo štvrtok odsúdil popredného prodemokratického aktivistu Joshuu Wonga na desať rokov väzenia za kolúziu so zahraničnými silami. Ide o jeho druhé odsúdenie podľa prísneho zákona o národnej bezpečnosti, ktorý Peking uvalil na mesto v roku 2020 po masových protestoch.
Čo sa stalo
Tridsaťročný Wong bol obvinený v roku 2025 zo sprisahania s cieľom dosiahnuť zahraničné sankcie proti Hongkongu a Číne. V septembri sa k obvineniu priznal. Sudca William Tam na pojednávaní uviedol, že išlo o čin „vážnej povahy“ a odmietol tvrdenie, že Wongova úloha bola obmedzená. Ako východiskový bod zvažoval až 13-ročný trest, napokon ho pre priznanie viny znížil na desať rokov.
Wong si v súčasnosti odpykáva trest štyroch rokov a ôsmich mesiacov za najväčší hongkonský prípad porušenia bezpečnostného zákona spojený s neoficiálnymi primárkami. Pred vznesením nového obvinenia mal byť prepustený už v januári 2027. Súd rozhodol, že obidva tresty si môže odpykávať súbežne, čím sa k pôvodnému trestu reálne pripočítalo približne desať rokov namiesto plánovaného prepustenia. Podľa agentúry AFP nie je voľný až do roku 2036.
Do súdnej siene vošiel Wong pokojne, oblečený v modrej košeli a čiernych okuliaroch, a pozdravil prítomných podporovateľov. Po vynesení rozsudku im zamával, viacerí mu podľa svedectiev prítomných novinárov sľubovali, že naňho počkajú. Pred budovou súdu sa zhromaždili desiatky ľudí, ktorí hodiny čakali v rade na miesto na verejnej galérii, polícia pred súdom nasadila zvýšené sily.
Pozadie a kontext
Wong sa preslávil už ako tínedžer, keď v roku 2011 spoluzaložil prodemokratickú študentskú skupinu Scholarism. Medzinárodne sa stal známym počas takzvaného Hnutia dáždnikov v roku 2014, keď sa v Hongkongu konali masové protesty proti rastúcemu vplyvu Pekingu. Od roku 2017 bol opakovane väznený v súvislosti s protestnými aktivitami.
Prokurátori tvrdili, že Wong sa spolu s ďalším exilovým aktivistom Nathanom Lawom dohodol približne v roku 2016 na medzinárodnom lobovaní za sankcie voči Hongkongu a Číne. Súd poukázal na jeho stretnutia s americkými politikmi vrátane Nancy Pelosiovej a Marca Rubia v rokoch 2016 a 2019. Po prijatí bezpečnostného zákona v roku 2020 mal Wong podľa obžaloby pokračovať v podpore tejto kampane z Hongkongu prostredníctvom zahraničných médií a sociálnych sietí.
Zákon o národnej bezpečnosti zaviedlo Peking po protestoch v roku 2019, ktoré vtedy otriasli mestom. Odvtedy sa podľa kritikov výrazne obmedzil priestor pre občiansku spoločnosť — zanikli desiatky občianskych organizácií a zatvorili sa viaceré médiá kritické voči vláde. Najprísnejší trest podľa tohto zákona doteraz dostal mediálny magnát Jimmy Lai, odsúdený na 20 rokov, rovnaký trest ako Wong dostal aj bývalý profesor práva Benny Tai.
Organizácia Human Rights Watch označila Wongov rozsudok za „krutý a nespravodlivý“ a vyzvala zahraničné vlády na zacielené sankcie proti predstaviteľom zodpovedným za potláčanie slobôd v Hongkongu. Výkonný riaditeľ Hongkongu John Lee naopak uviedol, že Wong a Law patria „medzi hlavných vinníkov, ktorí podkopávali prosperitu a stabilitu Hongkongu“. Podľa odborníka na ázijské právo z Georgetownskej univerzity Erica Laia môže byť zákon o národnej bezpečnosti opakovane „zbraňovaný“ na udržanie konkrétneho politického väzňa vo väzení tak dlho, ako to vláda uzná za potrebné.
Sám Wong vo svojom liste súdu, ktorý videla agentúra AFP, napísal, že dúfal v prepustenie v roku 2027, no nové obvinenie v ňom vyvolalo pocit, že sa vracia na začiatok. Dodal však, že jeho budúcnosť nebudú definovať veci, ktoré sa mu stali pred rokom 2020, a že roky strávené vo väzení boli „najhlbšou lekciou“ jeho života.