Čo sa stalo
Vo štvrtok ráno musel let spoločnosti Aer Lingus EI402 z Dublinu do Ríma nečakane zmeniť trasu a pristáť na vojenskej leteckej základni v Evreux, približne 100 kilometrov západne od Paríža. Podľa sledovacích webov lietadlo typu Airbus A320 letelo normálne vo výške 37-tisíc stôp, no po hodine letu začalo prudko klesať a krúžiť, kým napokon bezpečne nepristálo. Na palube bolo vyše 150 cestujúcich a šesť členov posádky. Kancelária francúzskeho premiéra Sébastiena Lecornua potvrdila, že situáciu sleduje „v reálnom čase“, a na miesto bol vyslaný pyrotechnický tím Euronews.
Incident sa však neobmedzil na jediný let. Krátko po ňom bulharské médiá citovali úradníkov, podľa ktorých museli v krajine núdzovo pristáť ďalšie tri lietadlá – dve smerujúce z Kodane a Madridu pristáli v Sofii, tretie letiace z Londýna pristálo v Plovdive. Belgické médiá zároveň informovali o nútenom pristátí lietadla poľskej spoločnosti LOT na bruselskom letisku Zaventem. Fínsku Finnair letiacu z Helsínk do Ríma napokon bezpečne odprevadili na pristátie stíhačky talianskeho letectva Straits Times. Celkovo bolo počas dňa hlásených až šesť postihnutých letov.
Pozadie a kontext
Štvrtkové udalosti nie sú izolovaným prípadom. Už v utorok dostalo bombové hrozby najmenej sedem letov a jedna výletná loď smerujúca do Izraela, čo spôsobilo dočasné zatvorenie letiska vo Varšave a vzlet stíhačiek nad Rímom. Ohrozené boli lety spoločností ako Scandinavian Airlines, Wizz Air, Ryanair či LOT. Pri žiadnom z desiatok incidentov za posledný týždeň sa doteraz nenašlo skutočné výbušné zariadenie – britská vláda predchádzajúce prípady označila za „zlomyseľné podvodné hrozby“ Zdroj: Sky News
Nikto sa k útokom zatiaľ oficiálne neprihlásil a žiadna krajina verejne neoznačila páchateľa. Európski predstavitelia však v posledných mesiacoch opakovane upozorňujú na takzvané hybridné útoky pripisované Rusku či Iránu – teda nízkonákladové a ťažko dokázateľné akcie, ktorých cieľom je vyvolať čo najväčší chaos s minimálnym rizikom pre páchateľa. Nemecká stanica Deutsche Welle poukazuje na to, že vlna falošných bombových hrozieb sa časovo prekrýva aj so sériou kybernetických útokov na chladiace zariadenia v supermarketoch a dokonca na francúzske krvné banky vo viacerých európskych krajinách. Podľa viacerých odborníkov môže ísť o súčasť rovnakého vzorca narúšania bežného chodu kritickej infraštruktúry Deutsche Welle.
Francúzske letectvo uviedlo, že stíhačky vyslalo „hneď, ako bola hrozba nahlásená“, čo naznačuje, že bezpečnostné zložky v Európe teraz reagujú na podobné hlásenia s maximálnou opatrnosťou – aj za cenu výrazných prevádzkových nákladov a narušenia letovej prevádzky. Opakované núdzové pristátia totiž znamenajú nasadenie stíhačiek, pyrotechnických tímov aj preverenie batožiny stoviek cestujúcich, hoci doteraz sa vo všetkých prípadoch ukázalo, že išlo o planý poplach.
Prečo je to dôležité
Séria incidentov ukazuje zraniteľnosť civilného letectva voči lacným a ťažko vystopovateľným formám narušenia. Zatiaľ čo samotné hrozby sa nepotvrdili ako reálne, ich kumulatívny efekt – desiatky núdzových pristátí, zatvorené letisko vo Varšave, nasadenie vojenských stíhačiek v troch krajinách počas jedného týždňa – vytvára tlak na leteckých dopravcov aj bezpečnostné zložky naprieč celým kontinentom. Ak sa potvrdí súvislosť s kybernetickými útokmi na infraštruktúru, Európa by čelila koordinovanej kampani zameranej na podkopanie dôvery verejnosti v bezpečnosť bežnej prevádzky, nielen letectva.