Čo sa stalo
V sobotu popoludní vletelo do zakázaného vzdušného priestoru nad maďarskou jadrovou elektrárňou Paks ukradnuté malé lietadlo typu Cessna 172. Podľa dostupných informácií stroj riadil mladík, ktorý sa dostal k lietadlu neoprávnene. Vojenské radary neznámy objekt zachytili prakticky okamžite a do vzduchu boli vyslané bojové stíhačky JAS-39 Gripen maďarského vzdušného vojska, ktoré majú za úlohu strážiť vzdušný priestor krajiny vrátane citlivých oblastí okolo jadrových zariadení. Cessna napokon podľa dostupných správ havarovala – po vylomení podvozku skončila naklonená na krídle. Na miesto nehody boli vyslaní hasiči, polícia aj záchranársky vrtuľník. Zdroj: Pravda, TERAZ.sk Svet
Podrobnosti o tom, ako sa páchateľ k lietadlu dostal a aké boli jeho pohnútky, zatiaľ nie sú úplne jasné. Isté je len to, že systém včasného varovania a reakcie fungoval – radar objekt zachytil, stíhačky boli vo vzduchu v priebehu krátkeho času a k žiadnemu útoku na samotnú elektráreň nedošlo. Cessna sa nakoniec zrútila mimo areálu jadrového zariadenia.
Prečo je Paks citlivá téma
Elektráreň Paks je najväčším zdrojom elektrickej energie v Maďarsku a pokrýva podstatnú časť spotreby krajiny. Jej rozšírenie o nové bloky – projekt Paks II – dlhodobo stavia ruská štátna spoločnosť Rosatom, čo z elektrárne robí nielen energetický, ale aj geopolitický symbol. Akýkoľvek bezpečnostný incident v jej okolí preto automaticky priťahuje oveľa väčšiu pozornosť, než by to bolo pri bežnom priemyselnom objekte. Vzdušný priestor nad jadrovými elektrárňami je štandardne prísne chránenou zónou práve preto, že aj relatívne malý a pomaly letiaci stroj dokáže v teoretickej rovine spôsobiť vážne škody, ak by sa dostal priamo nad reaktorové budovy alebo sklady palivových článkov.
Záujem armády reagovať bleskovo na akýkoľvek neidentifikovaný objekt v takomto priestore nie je nová vec – podobné protokoly platia pri jadrových zariadeniach v celej Európe vrátane Slovenska. Rozdiel je v tom, že tentoraz nešlo o cvičenie ani o falošný poplach, ale o reálne narušenie priestoru civilným lietadlom, ktoré bolo navyše ukradnuté. To zvyšuje neistotu – ak sa dá do vzduchu dostať ukradnutý stroj bez povolenia a preletieť desiatky kilometrov až k citlivému objektu, ukazuje to na medzeru niekde na začiatku reťazca, teda pri zabezpečení letísk a lietadiel všeobecného letectva.
Čo to znamená pre Slovensko
Slovensko má vlastné jadrové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach, ktoré podliehajú podobným bezpečnostným opatreniam ako Paks – teda zakázaným zónam pre lietanie a dohľadu radarov v spolupráci s ozbrojenými silami. Incident v Maďarsku je pripomienkou, že hrozba nemusí prichádzať len od štátnych aktérov alebo teroristických skupín, ale aj od jednotlivca, ktorý sa neplánovane alebo z nejasných dôvodov ocitne v nesprávnom vzdušnom priestore v nesprávnom stroji.
Pre slovenské bezpečnostné zložky a prevádzkovateľa jadrových elektrární je to podnet na preverenie vlastných postupov – ako rýchlo dokážu identifikovať a zachytiť neznáme malé lietadlo, ktoré by sa priblížilo k Mochovciam alebo Bohuniciam, a aké má armáda k dispozícii prostriedky na okamžitú reakciu. Slovensko má v tomto smere spoluprácu v rámci systému ochrany vzdušného priestoru NATINAMDS, teda systému integrovanej protivzdušnej obrany NATO, ktorý zabezpečuje aj slovenský vzdušný priestor.
Zároveň incident ukazuje, že cezhraničná spolupráca v strednej Európe pri ochrane kritickej infraštruktúry funguje – maďarská armáda dokázala zareagovať rýchlo a bez toho, aby došlo k tragédii. To je do istej miery upokojujúci signál aj pre susedné krajiny vrátane Slovenska, keďže podobné systémy varovania a reakcie sú prepojené a fungujú na regionálnej báze. Otázkou zostáva, či podobný incident nebude impulzom na sprísnenie pravidiel pre prevádzku malých športových a súkromných lietadiel v blízkosti hraníc so zónami jadrových zariadení, čo by sa mohlo dotknúť aj slovenských aeroklubov a pilotov lietajúcich v prihraničných oblastiach.