Predstavte si, že vaše dieťa alebo partner odišli na trekking do Himalájí a už týždeň o nich neviete nič. Presne to prežívali desiatky rodín po celom svete od chvíle, keď sa v Nepále a na hraniciach s Tibetom strhli ničivé záplavy. A práve teraz, keď píšem tieto riadky, prichádza prvá úľava – niektorí z nezvestných turistov sa konečne ozvali úradom. Zdroj: The Independent
Predstavitelia tamojších orgánov to potvrdili v stredu. Nie je to však happy end pre všetkých. Počet mŕtvych medzičasom prekročil hranicu 1100 ľudí a medzi nezvestnými je stále viac ako 260 cudzincov, ako informoval Sydney Morning Herald v súvislosti so záchrannými operáciami pri hraniciach Tibetu a Nepálu.
Čo sa vlastne stalo
Prívalové dažde spôsobili v horských oblastiach medzi Nepálom a Čínou katastrofálne záplavy a zosuvy pôdy. Zasiahli oblasti, kam sa každoročne vydávajú tisíce turistov a trekkerov – práve v čase, keď je sezóna v plnom prúde. Voda strhla cesty, mosty, celé dediny. Na jednom z mála miest, ktoré prežilo, stál dokonca dom natretý na tyrkysovo – a práve v ňom uviazla na balkóne matka dvoch detí spolu s manželom, dcérou a svokrou, keď im voda vtrhla do domu s desivou silou, akú nikto nečakal. Ich príbeh opísala austrálska stanica ABC. Zdroj: ABC Australia
Záchranári medzitým dosiahli aj posledný uzavretý úsek cesty medzi Nepálom a Čínou – takzvanú Gyirongskú diaľnicu. Podarilo sa im zachrániť 119 ľudí, ktorí boli v tejto odľahlej oblasti odrezaní od sveta. Otvorenie cesty výrazne zrýchľuje pátranie po tých, ktorí ešte chýbajú. Zdroj: The Independent
Prečo je situácia taká komplikovaná
Tam, kde sa stretávajú hranice Nepálu a Tibetu, panuje aj politicky citlivá atmosféra. Čína totiž podľa austrálskych médií uzavrela zónu záchranných operácií pre zahraničných novinárov. Na mieste pritom pracujú záchranári z 23 krajín sveta – čo ukazuje, aký medzinárodný rozmer táto tragédia má. Otázka, prečo Peking bráni prístupu médiám práve v momente, keď ide o životy stoviek ľudí vrátane cudzincov, vyvoláva pochopiteľné otázniky.
Himalájska oblasť je pritom dlhodobo považovaná za jednu z najzraniteľnejších voči extrémnym prejavom počasia. Strmé svahy, krehká geológia a topiace sa ľadovce v kombinácii s intenzívnymi zrážkami vytvárajú prostredie, kde sa katastrofa môže rozvinúť v priebehu hodín. Infraštruktúra – cesty, mosty, varovné systémy – v mnohých odľahlých oblastiach jednoducho nestíha držať krok s tým, ako sa mení podnebie.
Čo si z toho môžeme odniesť aj my na Slovensku
Aj keď Himaláje sú od nás vzdialené tisíce kilometrov, príbeh nepálskych záplav sa nás dotýka viac, než by sa mohlo zdať. Slovensko patrí medzi krajiny, odkiaľ sa každoročne vydávajú desiatky, možno stovky turistov práve do tejto oblasti – trekking v Nepále je medzi slovenskými horolezcami a cestovateľmi obľúbený už desaťročia. Kedykoľvek sa teda podobná tragédia stane, existuje reálna šanca, že medzi nezvestnými alebo obeťami budú aj naši krajania.
Zároveň je táto udalosť pripomienkou, že klimatické extrémy už nie sú vzdialeným strašiakom z budúcnosti, ale realitou, ktorá mení životy ľudí práve teraz. Aj keď u nás nehrozia zosuvy pôdy v himalájskom meradle, čoraz intenzívnejšie prívalové dažde a lokálne záplavy zažívame aj v slovenských regiónoch pravidelne. Nepál je tak trochu extrémnym zrkadlom toho, čo sa deje aj v miernejšej podobe bližšie k nám – a pripomienkou, že investície do varovných systémov a infraštruktúry sa vždy vyplatia skôr, než príde voda.
Ak máte blízkeho človeka, ktorý sa práve nachádza niekde v tejto oblasti, správa o tom, že sa časť nezvestných ozvala, je aspoň malým svetlom v inak tragickej bilancii. Pre tisíce iných rodín po celom svete sa však čakanie na správy stále neskončilo.