Predstavte si to. Deväť dní. Bez svetla, bez teplého jedla, so zvukom vody, ktorá vám vzala kolegov, priateľov, možno aj rodinu. A vy tam sedíte v tuneli hydroelektrárne, čakáte a neviete, či si niekto ešte pamätá, že tam ste.
Presne toto zažili dvaja robotníci v nepálskom okrese Rasuwa, ktorých minulý týždeň zasypali ničivé záplavy. V stredu ich armáda a záchranné tímy vytiahli z tunela projektu Trishuli 3A – živých. Podľa Zdroja: The Independent sa nádeje na záchranu ďalších uväznených ľudí obnovili práve po tom, čo záchranári zachytili slabé hlasy z hlbín zaplaveného tunela.
Záchranári, ktorí celú operáciu vedú, ju sami označili za zázrak. A je to výraz, ktorý sa nepoužíva ľahko, keď máte za sebou deväť dní vyčerpávajúceho pátrania v ťažko prístupnom teréne. Le Monde pripomína, že katastrofa spred týždňa si vyžiadala už najmenej 1 200 obetí v Nepále a Číne, a ďalších približne 5 000 ľudí je stále nezvestných.
Čo sa vlastne stalo
Minulý týždeň zasiahli oblasti Rasuwa a Nuwakot v Nepále extrémne záplavy. Voda sa valila s takou silou, že strhla mosty, cesty aj celé osady. Do zoznamu obetí postupne pribúdajú ďalšie mená – podľa The Hindu sa počet potvrdených mŕtvych zvýšil na 1 282, pričom stále je nezvestných približne 4 798 osôb, medzi nimi aj takmer 600 detí. Sú to čísla, pri ktorých sa človeku prirodzene stiahne hrdlo – lebo za každým jedným je rodina, ktorá čaká pri telefóne.
Vráťme sa ale k robotníkom z Trishuli 3A. Boli súčasťou tímu, ktorý pracoval na výstavbe hydroenergetického projektu, keď ich zaskočila prudká záplava. Tunel sa zaplavil a odrezal ich od okolitého svetla, mimo dosahu záchranárov. Deväť dní nikto nevedel, či sú živí. Armáda následne zverejnila zábery z ich vyslobodenia – zábery, ktoré obišli svet nielen preto, že sú dramatické, ale preto, že po toľkých dňoch tragických správ prinášajú aspoň kúsok nádeje.
Pozadie: monzún, ktorý sa vymkol kontrole
Himalájsky región je zvyknutý na monzúnové dažde, ale intenzita tohtoročných záplav prekonala aj skúsených meteorológov a inžinierov. Nepál patrí medzi krajiny, ktoré sú extrémne zraniteľné voči následkom zmeny klímy – topenie ľadovcov, nestabilné svahy a intenzívne dažde vytvárajú kombináciu, s ktorou má tamojšia infraštruktúra len obmedzené skúsenosti. Hydroenergetické projekty, ako je práve Trishuli 3A, sa často budujú v horských dolinách, kde je riziko náhlych záplav vysoké, no zároveň je práve táto voda zdrojom energie, o ktorý sa krajina uchádza.
Záchranné operácie stále pokračujú aj deväť dní po katastrofe, čo hovorí veľa o rozsahu škôd aj o odhodlaní záchranárov nevzdávať to. Podľa dostupných informácií hľadajú ďalšie osoby priamo v tuneloch, kde sa stále môžu skrývať prežívajúci alebo obete.
Čo to znamená pre Slovensko
Môžete sa spýtať, prečo by nás, ľudí žijúcich tisíce kilometrov od Himalájí, mala táto správa zaujímať. Odpoveď je jednoduchá – lebo ukazuje, čo dokážu extrémne prírodné javy urobiť s krajinou, ktorá nie je pripravená na ich intenzitu. Aj Slovensko v posledných rokoch zažíva čoraz častejšie prívalové dažde a lokálne záplavy, ktoré prekonávajú historické priemery. Nepál je extrémnym príkladom toho, kam môže situácia smerovať, keď infrastruktúra a varovné systémy nestíhajú tempu zmeny počasia.
Záchrana dvoch mužov po deviatich dňoch je zároveň pripomienkou, že aj v najhorších situáciách sa oplatí nevzdávať nádej – a že investície do záchranných zložiek, techniky a pripravenosti sa vracajú práve v týchto chvíľach. Slovenskí hasiči a záchranári napokon podobné výzvy zažívajú aj doma, keď zasahujú pri požiaroch v ťažkom teréne alebo pri záchrane zranených zvierat či ľudí v neprístupných lokalitách. Príbeh z Nepálu je pripomienkou, že za každým číslom v štatistike obetí stojí človek – a že niekedy, aj po deviatich dňoch, môže prísť dobrá správa.