Predstavte si, že stojíte pri regáli s olejom alebo obilninami a už zase premýšľate, či si kúpiť menšie balenie. Presne toto sa čoskoro môže stať bežnou realitou aj u nás, pretože svetové ceny potravín práve vyskočili na úroveň, ktorú sme nevideli od konca roka 2022. A vtedy sme ešte len začínali tráviť šok z prvej vlny energetickej krízy.
Čo sa presne stalo
Podľa organizácie FAO vzrástli v auguste svetové ceny potravín na najvyššiu úroveň za takmer štyri roky. Dôvodom je nepríjemná kombinácia dvoch síl, ktoré na prvý pohľad nemajú spoločného menovateľa – vojen a klimatického fenoménu El Niño. Folha de S.Paulo uvádza, že za rastom cien stoja narušenia spôsobené vojnami v Iráne a na Ukrajine, ku ktorým sa pridávajú nepriaznivé klimatické podmienky.
Ak si to premietneme do bežného života, znamená to, že obilie, olejniny, mliečne výrobky alebo mäso sa na svetových trhoch obchodujú drahšie než kedykoľvek za poslednú dlhšiu dobu. A svetové trhy sú tie isté, na ktorých nakupujú aj slovenskí a európski dovozcovia, mlyny, pekárne a potravinárske firmy.
Prečo sa to deje práve teraz
Teraz sa mi žiada položiť si otázku, ktorú si asi kladiete aj vy – ako je možné, že vojna na Blízkom východe ovplyvňuje cenu chleba v slovenskom regáli? Odpoveď je jednoduchšia, než by sa mohlo zdať. Svetový trh s potravinami a energiami je prepojená sústava ciev, kde napätie na jednom mieste okamžite pretaví do cien na druhom konci planéty.
Ukrajina je jedným z najväčších svetových exportérov obilnín a slnečnicového oleja. Keď sa vojna vlečie a logistika je narušená, ponuka klesá. Súčasne sa v americko-iránskom konflikte, o ktorom sme v posledných dňoch informovali opakovane, zvyšujú ceny ropy, čo automaticky zdražuje dopravu, hnojivá aj energetickú náročnosť výroby potravín. Pridajte si k tomu El Niño, klimatický jav, ktorý spôsobuje výkyvy počasia – suchá na jednom kontinente, záplavy na druhom – a máte pred sebou dokonalú búrku, ktorá tlačí ceny nahor.
Nie je to prvýkrát, čo takúto kombináciu zažívame. V roku 2022, kedy index cien naposledy dosahoval podobné hodnoty, sme boli svedkami začiatku vojny na Ukrajine a energetickej krízy, ktorá zdvihla ceny plynu a elektriny do astronomických výšok. Vtedy sme si mysleli, že horšie to už byť nemôže. Ukazuje sa, že trh má stále čím prekvapiť.
Čo to znamená pre Slovensko
A teraz k tomu, čo sa nás bytostne týka. Slovensko je malá, otvorená ekonomika, ktorá výrazne závisí od dovozu surovín a energií. Ak rastú ceny potravín na svetových trhoch, s určitým časovým odstupom sa to prejaví aj v našich obchodoch. Netreba čakať dlho – história ukazuje, že reťazce a výrobcovia premietajú vyššie náklady na spotrebiteľov väčšinou v priebehu pár mesiacov.
Celú situáciu zhoršuje aj to, že slovenská ekonomika už teraz spomaľuje – ako sme písali, HDP v druhom štvrťroku vzrástol len o 0,8 percenta. Domácnosti tak môžu čeliť nepríjemnej kombinácii: pomalší rast miezd a príjmov na jednej strane, a drahšie potraviny na strane druhej. Pre rodiny s nižšími príjmami, pre ktoré tvoria výdavky na jedlo väčšiu časť rozpočtu, to bude citeľnejšie než pre priemerného Európana.
Vláda má obmedzené nástroje, ako takýto globálny trend zvrátiť – ceny potravín sa totiž tvoria ďaleko za hranicami Slovenska, na burzách v Chicagu či Rotterdame. Čo môže urobiť, je pripraviť sociálny systém na to, že najzraniteľnejšie skupiny budú potrebovať pomoc. Podobne, ako už teraz vláda vyčlenila financie na kompenzácie farmárom postihnutým suchom, bude možno potrebné myslieť aj na spotrebiteľov, ktorí pocítia zdražovanie na vlastnej peňaženke.
Je to nepríjemná pripomienka, že svet je prepojený viac, než si často uvedomujeme. Vojna tisíce kilometrov od nás, výkyv oceánskych prúdov v Pacifiku – a vy stojíte pri regáli a počítate, či vám tento mesiac vyjde rozpočet na jedlo. Presne to nás čaká v najbližších týždňoch, ak sa trendy nezmenia.