Čo sa stalo
Rozsiahla palestínska rodina roky žila s nevysvetliteľnou genetickou záhadou: štyri deti z troch rôznych súrodeneckých párov sa narodili so stredne ťažkou obojstrannou stratou sluchu a nezvyčajne sfarbenými, striebristo-šedými vlasmi. Rodičia detí neboli medzi sebou pokrvne príbuzní, patrili však do tej istej rozvetvenej rodiny. Medzinárodný tím vedcov z Betlehemskej univerzity, Washingtonskej univerzity v Seattli a Telavivskej univerzity teraz prišiel s vysvetlením, ktoré prepája ľudskú genetiku s mechanikou fungovania bunky.
Štúdia, ktorú viedla doktorandka Lara Kamal spolu s poprednou genetičkou Mary-Claire Kingovou a izraelskou expertkou na sluch Karen B. Avrahamovou, vyšla v prestížnom vedeckom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences. Genómová analýza postihnutých detí odhalila, že všetky nesú dve kópie vzácneho variantu génu FMN1, ktorý vedie k strate proteínu s názvom Formin-1. Tento proteín je nevyhnutný pre stavbu vnútorného ucha Jerusalem Post.
Pozadie a kontext
Genetické poruchy iných proteínov zo skupiny formínov už predtým vedci spájali s neurologickými, obličkovými, reprodukčnými či srdcovými ochoreniami. Doteraz však nikto na svete nepopísal ľudské ochorenie spôsobené práve poruchou génu FMN1. Aby výskumníci zistili, ako presne strata tohto proteínu spôsobuje poruchu sluchu, siahli po myšacom modeli bez funkčného Formin-1, ktorý vedci vytvorili už začiatkom deväťdesiatych rokov – jeho vplyv na sluch však dovtedy nikto neskúmal.
Ukázalo sa, že myši s vyradeným génom trpeli podobnou stratou sluchu ako deti z palestínskej rodiny. Zmeny v ich vnútornom uchu sa objavili čoskoro po narodení a s vekom sa prehlbovali – sprevádzala ich znížená aktivita sluchového nervu a nižší počet nervových vlákien. Formin-1 je totiž súčasťou molekulárneho komplexu, ktorý v bunkách udržiava sieť bielkovinových vlákien dávajúcich bunke tvar a pomáhajúcich prepravovať materiál v slimáku vnútorného ucha – orgáne zodpovednom za sluch.
Rovnaký proteín sa navyše podieľa na transporte melanozómov, teda organel, ktoré nesú pigment určujúci farbu vlasov a kože. Práve preto vedci predpokladajú, že strata sluchu aj zmena farby vlasov môžu byť dvoma odlišnými prejavmi tej istej genetickej poruchy. Ako uviedla profesorka Karen Avraham, ktorá viedla výskum a je zároveň dekankou Fakulty lekárskych a zdravotníckych vied na Telavivskej univerzite, objav radí FMN1 medzi viac ako dvesto génov, o ktorých je už známe, že sú nevyhnutné pre normálny sluch, a rozširuje chápanie mechanizmov dedičnej straty sluchu Jerusalem Post.
Čo to znamená pre Slovensko
Dedičná strata sluchu patrí medzi najčastejšie vrodené zmyslové poruchy aj na Slovensku, kde novorodenecký skríning sluchu je bežnou súčasťou starostlivosti o novorodencov. Každý nový gén, ktorý sa podarí prepojiť s konkrétnym typom nedoslýchavosti, rozširuje možnosti genetickej diagnostiky – teda aj u nás môžu lekári v budúcnosti presnejšie určiť príčinu straty sluchu u detí, ktorých rodičia dnes nemajú jasnú odpoveď na otázku, prečo sa ich dieťa narodilo nepočujúce. Objav tiež pripomína, že vzácne genetické varianty sa môžu prejaviť súčasne vo viacerých, na prvý pohľad nesúvisiacich častiach tela – čo je dôležité poznanie aj pre slovenských klinických genetikov, ktorí sa pri diagnostike podobných prípadov musia pozerať na širší obraz symptómov, nielen na izolovaný problém so sluchom.