Brazília nebude mať nového prezidenta hneď po nedeľňajších voľbách. Ani jeden z dvoch favoritov nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu hlasov, a tak sa o post hlavy štátu najväčšej ekonomiky Latinskej Ameriky rozhodne až v druhom kole 25. októbra. Podľa Brazílskeho najvyššieho volebného súdu po spočítaní takmer všetkých hlasov viedol 45-ročný senátor Flávio Bolsonaro so ziskom približne 47 percent hlasov, kým 80-ročný úradujúci prezident Luiz Inácio Lula da Silva získal okolo 45 percent. Zdroj: Euronews
Výsledok prekvapil aj samotných aktérov. Väčšina predvolebných prieskumov predpovedala tesné víťazstvo Lulu, viacero agentúr sa však pri odhade podpory Bolsonara výrazne pomýlilo – v niektorých prípadoch až o osem percentuálnych bodov. Bolsonaro tak získal takmer 56,1 milióna hlasov, Lula približne 53,8 milióna. Zdroj: La Nación
Flávio Bolsonaro je synom bývalého krajne pravicového prezidenta Jaira Bolsonara, ktorý si v súčasnosti odpykáva 27-ročný trest domáceho väzenia za pokus o prevrat po prehre s Lulom vo voľbách v roku 2022. Keďže Jair Bolsonaro nemohol sám kandidovať, za svojho politického dediča určil syna, ktorý bol ešte pred niekoľkými mesiacmi pomerne neznámym senátorom. V kampani sľúbil pokračovanie otcovej politiky, radikálne škrty v rozpočte, zníženie daní a tvrdý postup proti kriminalite. Zároveň avizoval, že v prípade víťazstva sa pokúsi otca z väzenia prepustiť.
Lula da Silva sa uchádza už o štvrtý, hoci nie bezprostredne po sebe nasledujúci mandát. V minulosti bol považovaný za jedného z najobľúbenejších prezidentov v dejinách Brazílie – pomohol miliónom ľudí dostať sa z chudoby vďaka sociálnym programom. Počas tretieho funkčného obdobia však jeho popularita citeľne klesla, podpísali sa pod to drahota, korupčný škandál spájaný s bankárom Danielom Vorcarom aj spor s dohliadajúcim sudcom Alexandrom de Moraesom. Napriek tomu si zachováva silnú základňu voličov.
Voľby sprevádzala výrazná polarizácia spoločnosti. Podľa prieskumov polovica Brazílčanov odmieta rodinu Bolsonarovcov, druhá polovica má negatívny vzťah k Lulovej Strane pracujúcich. Hlavnými témami kampane boli bezpečnosť, inflácia, úloha štátu, ochrana Amazónie a postoj krajiny k Spojeným štátom. Zdroj: El País
Voľby zároveň priniesli výrazný posun brazílskeho Kongresu doprava. Bolsonarova Liberálna strana sa stala najsilnejšou frakciou v Senáte aj v Poslaneckej snemovni, čo môže komplikovať Lulovi presadzovanie zákonov bez ohľadu na výsledok druhého kola. Do Senátu sa dostala aj manželka Jaira Bolsonara Michelle a jeho ďalší syn Carlos, do dolnej komory bol zvolený aj najmladší syn Jair Renan. Politický návrat celej rodiny prichádza napriek tomu, že Jair Bolsonaro zostáva vo väzení a má zákaz vystupovať na sociálnych sieťach.
Výsledok prvého kola sledovali pozorne aj Spojené štáty. Americký prezident Donald Trump sa k voľbám verejne nevyjadroval jednoznačne, no v minulosti hostil Flávia Bolsonara vo Washingtone a verejne ho chválil. Analytici poukazujú na to, že prípadné víťazstvo Bolsonara by znamenalo ďalší krok vo vlne pravicových víťazstiev v Latinskej Amerike, ktorú Trumpova administratíva vníma priaznivo. Lulovo prípadné znovuzvolenie by naopak pravdepodobne prehĺbilo napätie medzi Brazíliou a Washingtonom, ktoré v posledných rokoch poznačili obchodné clá aj sankcie voči brazílskym sudcom. Zdroj: Denník N
Pre Lulu bude cesta k znovuzvoleniu náročná. Keďže bol jediným výrazným kandidátom ľavice, nemá veľký priestor získavať hlasy od iných kandidátov – tí, ktorí v prvom kole skončili za ním, majú ideologicky bližšie k Bolsonarovi. Analytici preto očakávajú, že prezident sa v nasledujúcich troch týždňoch bude snažiť osloviť najmä takmer pätinu voličov, ktorí sa volieb nezúčastnili. Od obnovenia demokracie v Brazílii v roku 1985 pritom ešte žiadny kandidát, ktorý viedol po prvom kole, druhé kolo neprehral.
Druhé kolo 25. októbra tak rozhodne nielen o smerovaní najväčšej ekonomiky Latinskej Ameriky, ale aj o tom, či sa krajina pridá k sérii pravicových víťazstiev v regióne, alebo si Lula napriek oslabenej pozícii udrží úrad.