Americké ministerstvo zahraničných vecí nariadilo odchod nekľúčového personálu veľvyslanectva v Saudskej Arábii a ich rodinných príslušníkov. Dôvodom je eskalácia útokov jemenského hnutia Húsíov, podporovaného Iránom, na ciele v kráľovstve vrátane civilných letísk a ropnej infraštruktúry.
Hovorca ministerstva Tommy Pigott v stredu na sieti X spresnil, že ide o takzvaný "ordered departure" – teda povinnú evakuáciu určeného diplomatického personálu a ich rodín z bezpečnostných dôvodov – a týka sa výlučne Saudskej Arábie, nie ďalších krajín Perzského zálivu. Podľa stanice CBS News viaceré ďalšie americké ambasády v regióne, vrátane Bahrajnu, Kataru a Spojených arabských emirátov, prešli do režimu "obmedzených operácií", pri ktorom znižujú počet zamestnancov a rozsah služieb bez úplného pozastavenia činnosti. Tento režim ministerstvo zaviedlo už v auguste počas vyhrotenia vojny medzi USA a Iránom CBS News.
Húsíovia v posledných týždňoch zintenzívnili útoky dronmi a raketami na saudské letiská a ropné zariadenia. Začiatkom októbra zasiahli medzinárodné letisko kráľa Chálida v Rijáde, pri útoku zomrelo 12 ľudí vrátane jedného Američana a vyše 300 bolo zranených. V stredu Húsíovia zasiahli aj civilné letisko v Dammáme, kde zahynul najmenej jeden človek a ďalších osem bolo zranených, a dronovým útokom na ropné pole zabili ďalších dvoch ľudí. Saudská energetická agentúra potvrdila, že protivzdušná obrana zachytila útok na ropné pole Shaybah, pri ktorom však padajúce trosky zabili dvoch ľudí a dvoch zranili AP News.
Saudsko-vedená vojenská koalícia uviedla, že v pondelok a utorok zachytila viacero húsíjských dronov. Niektorí saudskí predstavitelia obviňujú z eskalácie priamo Irán, ktorý akúkoľvek úlohu v konflikte popiera. Húsíovia dlhodobo kontrolujú rozsiahle územie Jemenu vrátane hlavného mesta Saná a v poslednom období sa snažia svoju kontrolu ďalej rozširovať.
Konflikt má potenciál zasiahnuť aj globálne dodávky ropy, keďže územie ovládané Húsíami leží blízko úžiny Báb al-Mandab, kľúčového námorného bodu, cez ktorý prechádza veľký podiel svetovej ropy. Táto úžina nadobudla ešte väčší význam po tom, čo vojna medzi USA a Iránom narušila dopravu cez Hormuzský prieliv. Podľa údajov spoločnosti Kpler došlo za posledné dva týždne k najmenej 18 útokom na lodnú dopravu v regióne, pričom analytici agentúry LSEG upozorňujú, že Irán cieli na tankery aj mimo Hormuzského prielivu, až v Ománskom zálive The Hindu.
Na túto neistotu zareagovali aj ropné trhy. Cena severomorskej ropy Brent vo štvrtok ráno stúpla o 1,29 dolára na 110,11 dolára za barel, americká ropa WTI pridala 97 centov na 98,12 dolára. Americké ministerstvo energetiky zároveň oznámilo, že je pripravené požičať až takmer tretinu z milióna barelov núdzových zásob vykurovacieho oleja, aby zmiernilo rast cien spôsobený nedostatkom nafty v dôsledku vojen v Iráne a na Ukrajine.
Británia už predtým ponúkla Saudskej Arábii podporu vrátane obranných leteckých operácií. Nie je jasné, či sa k pomoci pripojí aj Washington – prezident Donald Trump po smrtiacom útoku na letisko v Rijáde 10. októbra nevylúčil americké údery na Húsíov, keď novinárom povedal, že "je to možné". Zároveň uviedol, že USA sú s Húsíami v kontakte a uvidia, čo bude ďalej, no označil ich útok za "veľmi zlý". Egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí medzitým oznámil, že egyptská armáda sa do operácií v Jemene nezapojí.
Pre Slovensko má vývoj v Saudskej Arábii predovšetkým ekonomický rozmer. Rastúce ceny ropy sa premietajú do cien pohonných hmôt aj širšie do nákladov na energie v celej Európe vrátane slovenskej ekonomiky, ktorá je dovozom energetických surovín citlivá na dianie v Perzskom zálive. Prípadná ďalšia eskalácia medzi Húsíami, Saudskou Arábiou a Iránom by mohla zvýšiť neistotu na globálnych trhoch s ropou aj v období, keď Európa už čelí vyšším nákladom na energie spojeným s vojnou na Ukrajine.